Môže človek nájsť šťastie sám?

Šťastie sa nedá zmerať ani bohatstvom, ani vedomosťami, ani super výzorom. Vždy sa totiž nájde niekto, kto má lepší dom, viac titulov, lepší zadok, super deti.

Pocit šťastia totiž nieje subjektívny zahrnuje skupiny ľudí. Pokiaľ sú okolo mňa všetci nešťastný, nemôžem byt šťastná ani ja, môžem sa chvíľu cítiť silná akože to prekonám, ale aj to vyžaduje podporu nejakej časti môjho okolia. Šťastie je totiž možné pocítiť len v spojení s ostatnými, keď je medzi nami podpora, keď jeden druhému prajeme ,podporujeme sa. Spoločnosť nás učí, že keď dosiahneme to či ono, budeme šťastný, prečo sú tieto potešenia čoraz viac prchavé? Učíme sa naplňovať seba, mať sa na prvom mieste, potešiť sa.

A čím viac sa chceme sebeláskovať a sebemilovať, tým sme prázdnejší. V skutočnosti stále podvedome hľadáme pocit šťastia. Potom príde fáza kde chceme dávať, robí nám viac potešenia dávať ako brať. No a to je bod, kde sa to môže zmeniť. Preto nájsť definíciu šťastia a dať ju ostatným je to najdôležitejšie v živote. Naviac keď to nenaučíš ostatných ani Ty sám nemôžeš byt šťastný, pretože záleží na pocite šťastia ľudí v okolí.

Na začiatok úplne stačí keď si to človek uvedomí a akokoľvek sa mu to zdá divné začne priať ľudom,komukoľvek u koho vidí nedostatok, niečo čo tomu druhému chýba. Chýba nám Láska, želajme si ju. Ale už nie privátne pre seba, ale i pre ostatných. Vychádzame totiž zo seba, z miesta kde je to už niekedy neznesiteľné. Kde sú výčitky, pýcha, ublíženosť, patláme sa v sebe a trpíme.

Jediná cesta von z tohoto miesta je smerovať myšlienky k spoločnosti, žiadať dobro pre ostatných. Vychádzame zo seba a dávame sa svetu. 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *